Tak a teraz vidím čo mám z toho že zostávam s chlapom ktorému na mne očividne vôbec nezáleží. ^^ Posledné dni sa len hádame kvôli tomu že povedal že ho dusím a že chce chodiť viacej von s kamošmi a že aj keby povedal že spraví toto a toto o 2 dni, o týžden, o mesiac tak za mesiac tam aj tak som a znova by to bolo zle načasované.

Tento vzťah bol celý zle od začiatku. Ale tento krát vážne prekročil hranicu. Včera vstal neskoro a namiesto toho aby sa ponáhľal lebo si potreboval ešte vybaviť veci pred letom, radšej sedel doma na zadku a rosmýšlal ci vôbec chce prísť...Čo tam vôbec je o čom rozmýšlať? Odkedy ON nechce prísť za mnou? Vždy to bolo naopak, prečo zrazu teraz takto? Vraj lebo by to možno ešte viac skomplikovalo už aj tak komplikovanú situáciu ktorá nastala, kvôli všetkým tým hádkam. Tak potom prečo hovorí veci ktoré ma rania a kvôli ktorým sa hádame?

A nakoniec váhal tak dlho že aj keby sa rozhodol v tú sekundu že príde, už by to pravdepodobne nestihol na letisko na čas.....Neverím že vážne potrebuje premýšlať či navštívi na moje 20te narodeniny.................a 8mesačné výročie.......Ktoré sú okrem iného ešte aj v ten istý deň...Neverím. Nechápem. Vážne...Neplánujem s ním rozprávať...uvidím či s ním dnes ešte prehovorím, alebo zajtra alebo vôbec...Zatiaľ sa nebudem rozchádzať počkám ešte 1-3dni kým bude po mojich narodeninách. Ak vážne nepríde a nebude prosiť na kolenách tak končím. Je to smutné. Je to na krik a hádzanie porcelánom.